Prenájmy a zvláštne vzťahy

Mám v poradí už tretí podnájom. Až tentokrát som si ho hľadala cez realitnú kanceláriu - kvôli časovej tiesni. Dohodla som si obhliadku hneď troch bytov, ale akosi sa mi zapáčilo hneď v tom prvom a tak som neváhala. Majiteľ dokonca spustil ešte päťsto korún z nájomného. Veľmi rýchlo sme sa dohodli a podpísali zmluvu.

V byte, z ktorého som odišla, som bývala necelých deväť mesiacov. Majiteľka je sestra mojej bývalej spolubývajúcej. Hneď v ten mesiac, keď byt kúpila, nám ho aj prenajala. Mne a svojej sestre s dieťaťom. Nechcela, aby sme podpisovali zmluvu, aj keď sme jej to párkrát navrhli. Dohodli sme sa teda, že ja tam zostanem dva roky. Sestre s dieťaťom dala sama podmienku, že keď sa v lete bude chcieť nasťahovať, byt budú musieť opustiť.

V priebehu tých pár mesiacov sme si s ňou veľa užili. Dva - tri razy svojej sestre ohlásila, že sa chce do bytu predčasne nasťahovať. Nestihli sa ani poriadne zabývať a už museli byť pripravení, že budú musieť odísť. Veľmi sa ma táto vec s ich rodinnými vzťahmi netýkala, ale nemohla som si ju nevšimnúť. Najviac ma však zarážalo, že som ju v tom byte stretávala čoraz častejšie. Ráno som odchádzala do roboty, bola u nás. Poobede som sa vrátila z roboty, stále bola u nás. Niekedy aj tri - štyri krát do týždňa. Najviac ma však šokovalo zistenie, že ona do toho bytu chodí aj vtedy, keď tam my nie sme.

Zámok vymenila v deň, keď sme sa nasťahovali. Každý dostal svoj kľúč. Ona si pre istotu nechala hneď dva. Do bytu, ktorý nám prenajímala si postupne prinášala kvety, kúpila si veľkú skriňu, ktorú nám postavila hneď do obývačky a začala si donej nosiť oblečenie. Nezabudla nám tam priniesť aj zopár vecí, ktorým ja vravím haraburdy - veľkú loptu na cvičenie, starú kancelárskú stoličku, atď. Takže sme sa pomaly stávali aj akýmsi skladom, či smetiskom.

Raz zavolala, že si chce v byte spraviť oslavu. Len na hodinu - dve si pozve známych. Dohodli sme sa od tretej do piatej. Keď som sa však o pol ôsmej vrátila po celom dni z roboty, boli stále tam. A akosi sa im ani nechcelo odísť. Nahnevane som behala po izbách, kým sa oni veselo smiali, pili a jedli jedlo, ktoré si ona pár dní predtým našťahovala k nám do chladničky. Po hodine nepríjemných pohľadov sa konečne zdvihli a odkráčali.

Akoby to stále nebolo dosť, opäť zavolala, že chce stráviť víkend v "našom" byte so svojimi priteľmi. Museli sme teda chtiec - nechtiac odísť. Po týchto nepríjemných skúsenostiah sme jej už otvorene museli vysvetliť, kde sú hranice a vzťahy majiteľa s nájomcom.

Jej sestra odišla. Už sa spolu ani poriadne nerozprávali. Odsťahovala som sa aj ja. Bola som spokojná so sumou, ktorú za byt pýtala. No aj napriek tomu som nedokázala žiť s podmienkami, ktoré si diktovala.

Opäť ponúka ten byt na prenájom. Pochopila však, že s budúcimi nájomcami predsa len bude musieť zmluvu uzavrieť. Z rôznych dôvodov. Do zmluvy si však chce vložiť klauzulu, podľa ktorej bude môcť byt navštevovať vtedy, keď bude sama chcieť. Som zvedavá, či nájde podnájomníka, ktorý jej okupovanie bude ochotný trpieť.